Výstava Slovenské architektury – architectureweek.cz

Výstava Michal Milan Harminc
Život a dielo nestora slovenskej architektúry

Organizátor: Fakulta architektúry, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok
Autorka konceptu, textů a kurátorka výstavy: Doc. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD., zástupkyňa vedúceho Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok

Michal Milan Harminc (1869–1964) patrí k nestorom slovenskej architektúry. Jeho tvorba od počiatku pramení v dedičstve historických slohov, ale okolnosti doby a nesmierne dlhé pôsobenie na architektonickej scéne mu umožnili aj dotyky s modernou a funkcionalizmom. Právom je označovaný ako architekt dvoch storočí a bravúrny eklektik zároveň. Pre jeho architektonické dielo je príznačná nesmierne široká štýlová a typologická rozmanitosť. Impozantných takmer 300 realizovaných stavieb na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Československa (dnes Slovenská republika) či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine v rokoch 1887–1951 ho radia k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore

Výstava Od Hefeleho po Jurkoviča
Výnimočné stavby 19. storočia na Slovensku

Organizátor: Fakulta architektúry, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok
Autorka konceptu, textů a kurátorka výstavy: Doc. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD., zástupkyňa vedúceho Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok

V rokoch 1778–1781 postavili Primaciálny palác v Bratislave, dielo komorského architekta Melchiora Hefeleho, ktoré sa stalo epilógom baroka a súčasne prológom klasicizmu. O viac ako storočie neskôr navrhol Michal Milan Harminc pre továrnika Petra Hubku st. Palace sanatórium Dr. Szontágha (1916) na liečbu pľúcnych chorôb v Novom Smokovci. Jeho dve celkom odlišné fasády – južná, protomoderná, a severná, monumentálne historizujúca – akoby symbolicky vyjadrovali prelomový charakter stavby, stojacej na rozhraní historizmu a moderny. Alebo tým vykročením k novým obzorom bola výnimočná architektúra Spolkového domu v Skalici (1904–1906) od architekta európskeho formátu Dušana Jurkoviča? Tak či onak, spomenuté diela vôbec nie náhodou rámcujú defilé 40 výnimočných stavieb dlhého – 19. storočia na Slovensku. Ich výber dokumentuje typologickú a štýlovú rozmanitosť architektúry tejto epochy spolu s jej konštrukčným géniom a všetkými pozitívnymi vplyvmi industriálnej éry, odrážajúc osobnostné, spoločenské i národné dianie v širšom európskom kontexte.