English
Stalo sa dobrou tradíciou, že zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Prahe sa spolu so zahraničným zastúpením Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) zapája do prípravy slovenskej účasti na medzinárodnom festivale architektúry a urbanizmu Architecture Week Praha, ktorý sa uskutočňuje aj v spolupráci s WHC UNESCO.
Je pre mňa cťou, že aj ja som mohol v súlade s uvedenou tradíciou prevziať záštitu nad súčasným už 8. ročníkom tohto prestížneho podujatia v hlavnom meste Českej republiky. O jeho význame svedčí záštita prezidenta republiky pána Miloša Zemana, ako aj ministrov kultúry ČR a SR, primátora Prahy, Asociácie krajov ČR, Združenia historických sídiel Čiech, Moravy a Sliezska a v neposlednom rade i starostu mestskej časti Praha 1, pána Lomeckého. Náš zastupiteľský úrad s uznaním hľadí na prácu hlavného organizátora, spoločnosti Czech Architecture Week, ktorá už niekoľko rokov vytvára podmienky na oboznamovanie sa s architektonickými pamiatkami historického významu a ich ochranou až do dnešných dní a prostredníctvom sprievodných podujatí dáva verejnosti príležitosť zoznamovať sa s novými architektonickými a urbanistickými trendmi a pobáda ju k zodpovednosti za životné prostredie a estetiku a ekológiu stavieb. V tomto kontexte nemožno neoceniť zaraďovanie škôl, vrátane slovenských, do programu Hravý architekt, ktorého cieľom je vzbudiť už u najmladšej generácie záujem a zodpovednosť za svoje okolie a životné prostredie. Kresby historickej architektúry od detí zo Žiliny, Skalice a Bratislavy budú iste obohatením výstavy.
Pre tento ročník organizátori zvolili opäť atraktívnu tému – architektonické dedičstvo a ikony architektúry – a to s cieľom predstaviť českej i zahraničnej verejnosti domáce i svetové architektonické dedičstvo na príkladoch významných osobností architektúry, ktoré sa stali ikonami doby, v ktorej tvorili a ktorých dielo doteraz žije a fascinuje. Pre Slovensko, ktoré 74 rokov existovalo v rámci spoločného česko-slovenského štátu, má pohľad na slovenskú architektonickú tvorbu a spoluprácu s českými architektmi v tomto období osobitnú hodnotu a príchuť. S úctou si pripomíname napr. prvý slovenský panelák v Bratislave na Kmeťovom námestí od českého architekta v Baťových službách Vladimíra Karfíka, ktorý po vojne pôsobil na Slovensku. Profesor Štefan Šlachta, ktorý je kurátorom slovenskej účasti ráta aj s predstavením ďalších ikonických diel slovenskej architektúry 20. storočia – bude tam napríklad Spolkový dom v Skalici z r. 1905 od Dušana Jurkoviča, ktorý je jeho
prvou stavbou na Slovensku z čias pôsobenia na Morave a v Prahe, alebo veľká
funkcionalistická poštová budova v Bratislave od autorov E. Kramára a Š. Lukačoviča z prelomu 40. a 50. rokov. Spolu to bude 10 významných stavieb, ktoré sa predstavia fotografiami a maketami. Okrem toho bude v Slovenskom inštitúte výstava slovenského dizajnu ako súčasť programu Architecture Weeku.
V súvislosti s témou ikon architektúry mi nedá nespomenúť, že na Slovensku sa zrodil projekt Local Icon občianskeho združenia Punkt, ktorý chce poukázať na tú časť jedinečnej slovenskej architektúry a stavebného dedičstva, ktorá je často negatívne vnímaná verejnosťou a niekedy aj samotnými architektmi iba preto, že pochádza z obdobia komunizmu. V strede záujmu nie sú len ikonické stavby ako Slovenský rozhlas, Kamzík, Most SNP alebo Pamätník SNP v Banskej Bystrici, ale napríklad aj nedocenené stavby Vladimíra Dedečka (napr. premostenie SNG) či stavby, ktoré by mali byť začlenené medzi industriálne pamiatky, ako aj viaceré lokálne ikony, ktoré si zaslúžia úctu a niekedy i záchranu. Predmetom sporu odbornej i laickej verejnosti s názorom developerov sa však stalo napr. aj kúpalisko Zelená žaba od brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa z roku 1936 a Liečebný dom Machnáč, vrcholné dielo Jaromíra Krejcara z roku 1932, čiže architektúry svetového významu, dokumentujúce ukážkovo ducha jedného krátkeho obdobia, keď sa v Československu viera v humanizmus a ľudský pokrok javila byť dobrou alternatívou k silnejúcim smrtiacim hrozbám nacizmu a stalinizmu. V prípade Trenčianskych Teplíc je toto dedičstvo vrcholnej moderny o to cennejšie, že predstavuje manifestáciu ducha funkcionalizmu, keď okrem technickej vyspelosti stavby je výrazným prvkom aj politický odkaz architektúry, lebo vytvára sociálnu infraštruktúru: verejné kúpalisko pre široké masy rekreantov.
Téma architektonického dedičstva však dáva príležitosť pripomenúť si aj architektonické skvosty z dávnejších čias, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Popri všeobecne známych ukážkach ľudovej architektúry, akými sú obec Vlkolínec, ktorej obyvatelia svoje obydlia chránia a udržiavajú v pôvodnom stave a rázovitá obec Čičmany s unikátnou architektúrou – maľovanými zrubovými drevenicami, ide najmä o drevené sakrálne stavby, ktoré boli 8. júla 2008 zaradené do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Ide o rímskokatolícke kostoly v Hervartove (okr. Bardejov) a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách (okr. Dolný Kubín), Hronseku (okr. Banská Bystrica) a Kežmarku a gréckokatolícke chrámy v Ruskej Bystrej (okr. Sobrance), Bodružali a Ladomírovej (okr. Svidník).Do pozornosti UNESCO sa dostali aj historické mestá Banská Štiavnica a Levoča s jedinečným gotickým oltárom majstra Pavla, ktorý je najvyšší na svete, Bardejov, považovaný za najgotickejšie mesto Slovenska. Pozornosť púta aj Spišský hrad – rozlohou najväčší hradný stredoveký komplex v Strednej Európe, ktorý pripomína fakt, že Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším počtom hradov a zámkov v Európe na našom území je 425 kaštieľov a 180 hradov a zámkov.
Tieto i mnohé ďalšie pamiatky dokumentujú umenie architektov a staviteľov, ako aj poctivú robotu slovenských robotníkov. Známy film Tisícročná včela poetickým spôsobom poukazuje na prácu a vynikajúcu povesť slovenských murárov, ktorí sa podieľali na mnohých rakúsko-uhorských stavbách, okrem iného aj maďarského parlamentu, či viacerých prestížnych stavieb vo Viedni. Do povedomia nielen slovenskej verejnosti vstúpilo meno architekta Štefana Hudeca, rodáka z Banskej Bystrice, ktorý postavil prvý mrakodrap (Park hotel) v Šanghaji, a s jeho stavbami sa môžeme stretnúť nielen v Ázii, ale aj v Európe a v USA. Aj v Českej republike je nespornou ikonou uznávaný slovenský architekt Dušana Jurkoviča. Jednou z ukážok jeho majstrovstva sú objekty v svetoznámych českých kúpeľoch Luhačovice.
Dnes na toto dedičstvo nadväzujú predstavitelia novej generácie. V ich ateliéroch vznikajú nové projekty, ktoré sa pretavujú na krásne a zaujímavé stavby a objekty po celom svete. Na Slovensku, ktoré si pre 21 rokmi pripomenulo vznik samostatnej štátnosti, vznikajú nové centrá miest, nákupné strediská, obytné celky. Mení sa architektonický vzhľad hlavného mesta, ale aj Košíc, ktoré boli minulý rok hlavným mestom európskej kultúry, či ďalších slovenských miest a mestečiek. Mení sa aj vzhľad vysokých a Nízkych Tatier a ďalších obľúbených destinácií českých turistov. Dôležité je, aby sme si v tomto procese ctili a chránili aj naše neopakovateľné tradície. Aj Architecture Week 2014, ktorý sa koná v jednom z absolútne najkrajších historických miest Európy a sveta – Prahe – je príležitosťou zaželať si, aby naši potomkovia, ktorí budú žiť v strednej Európe o sto, dvesto rokov, sa s rovnakým obdivom pozerali na architektonické diela, ktoré vznikajú dnes. Aby v dnešnej architektúre v budúcich storočiach nachádzali a obdivovali to, ako sme žili a tvorili, za čo sme pociťovali zodpovednosť. Český historik architektúry Rostislav Švácha výstižne poznamenal: „Architektúra reprezentuje spoločnosť, ktorá do nej vkladá svoje najlepšie nádeje a túžby a tie potom o nej podávajú svedectvo nasledujúcim generáciám.“
Peter Weiss
Velvyslanec
Velvyslanec Slovenské republiky Peter Weiss
Velvyslanectví Slovenské republiky v České republice
Pélleova 12, Praha 6
Česká republika
tel.: +420 233 113 052
e-mail: peter.weiss@mzv.sk
Zdroj: redakce AW 2014