Skalica

Mesto Skalica leží na hraniciach s Českou republikou. Jeho história je dlhá a bohatá. 6. októbra 1372 mu uhorský kráľ Ľudovít I. udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Skalica sa týmto stala Slobodným kráľovským mestom.
Do slovenských dejín sa zapísala aj v roku 1918, keď sa na čas stala sídlom Dočasnej vlády pre Slovensko. Dnes je Skalica dynamickým mestom s úctou k tradíciám a bohatým kultúrno- -historickým potenciálom. Centrum mesta si do dnešných dní zachovalo historický ráz.
V Skalici môžete nájsť 11 historických pamiatok, ktoré sú sprístupnené počas celého leta zdarma v piatok, sobotu a nedeľu. Mimo letnej sezóny môžete tieto pamiatky navštíviť so sprievodcom mesta Skalice. Medzi tieto pamiatky patrí Rotunda sv. Juraja, Františkánsky kostol Sedembolestnej Panny Mária a kláštor, Farský kostol sv. Michala Archanjela a veža kostola, Jezuitský kostol sv. Františka Xaverského, Evanjelický kostol, Dom kultúry, Mlyn bratov Pilárikových a Ľadovňa. Skalica sa za posledné roky stala centrom kultúrneho života regiónu.
Svojimi festivalmi, hudobnými cyklami a spoločenskými podujatiami sa v oblasti kultúry vyrovná akejkoľvek metropole Slovenska. Medzi tie najznámejšie podujatia patria Skalické dni, Trdlofest, Musica Sacra Skalica alebo Music Fest Skalica a mnoho iných.
Skalica je mestom najrôznejších možností.
Nachádzajú sa tu desiatky kilometrov cyklistických trás, športové štadióny, prírodný plavecký bazén a kilometre turistických trás.
Lužné lesy tiahnuce sa popri rieke vedú turistov až k vodnému dielu Baťov kanál, pozdĺž ktorého pokračuje turistická cesta až na územie Českej republiky. Nachádza sa tu aj prvý mestský golfový areál na Slovensku s plnohodnotnou infraštruktúrou. Má 18-jamkové ihrisko, ktoré sa dokončilo vo vinohradníckej časti mesta, v tichom a peknom prostredí.
Skalica sa môže pochváliť okrem jedinečnej architektonickej štruktúry a bohatého kultúrneho života aj chutnými špecialitami, ktoré spolu správne chutia len na Záhorí. Keď sa povie Skalica každému sa hneď vybaví sladká špecialita „Skalický trdelník“. Medzi ďalšie špeciality patrí „Skalická torta vysoká“, „Skalické zázvorníky“, ktoré dopĺňajú zážitok pri popíjaní
vína. Skalica však nie je len mestom cukroviniek, ale má aj iné špeciality ako napríklad Šumajster alebo Fazolnicu. Na svoje si prídu i milovníci dobrého vína, ktorí môžu ochutnať miestnu „Skalickú frankovku“ alebo „Skalický rubín“.

Skalica

K starobylým slovenským mestám, ktoré sa v uplynulých storočiach hrdili prívlastkom slobodné kráľovské mesto, patrí i Skalica, mesto na hraniciach s Českou republikou. Jeho história je dlhá a bohatá. Z viacerých hľadísk má Skalica na historickej, ale i súčasnej mape Slovenska významné postavenie. 6. októbra 1372 jej uhorský kráľ Ľudovít I. udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Skalica sa do slovenských dejín významne zapísala v roku 1918, keď sa na krátky čas stala sídlom Dočasnej vlády pre Slovensko.
Dnes je Skalica dynamickým mestom s úctou k tradíciám a bohatým kultúrno-historickým potenciálom. Hrdí sa renovovanými pamiatkami a v širokej miere sa snaží o ich sprístupňovanie verejnosti.

Kultúrno-historický potenciál mesta Skalica
Centrum mesta si do dnešných dní zachovalo historický ráz. Urbanistická moderna Skalicu zasiahla len okrajovo a teraz sa môže pýšiť pomerne zachovalým historickým jadrom – mestskou pamiatkovou zónou.
V Skalici môžete nájsť veľa historických pamiatok, ktoré sú sprístupnené počas celého leta zdarma v piatok, sobotu a nedeľu. V pamiatkach na vás čakajú vyškolení sprievodcovia, ktorí vám poskytnú informácie o danej pamiatke. Mimo letnej sezóny môžete tieto pamiatky navštíviť so sprievodcom mesta Skalice.

Rotunda sv. Juraja
Pôvodne románska stavba pochádza pravdepodobne z prelomu 12. a 13. storočia (najnovšie sa však uvádza i prvá polovica 11. storočia). V neskorších dobách bola goticky
a barokovo prestavaná. Horná časť, spojená s opevnením, plnila obrannú funkciu, spodná časť slúžila ako kaplnka. Z obdobia gotiky sa v interiéri zachovali fragmenty nástenných malieb, zobrazujúce motív z legendy o sv.
Jurajovi. Fresky boli v rokoch 1995–1996 reštaurované. V roku 2002 bola v rotunde inštalovaná stála expozícia Záhorského múzea tematicky zameraná práve na predstavenie tejto najstaršej zachovanej stavebnej pamiatky v Skalici. V roku 2005 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia priestoru okolo rotundy a kalvárie, vytvorený bol informačný systém a doplnené osvetlenie.

Františkánsky kostol Sedembolestnej Panny Mária a kláštor
Kostol a kláštor sa začali stavať v roku 1467.
Kostol bol vysvätený v roku 1484. Skalický konvent patril k najvýznamnejším v salvatoriánskej provincii. Františkáni v Skalici pôsobili až do roku 1950, kedy boli odtiaľ násilne vysídlení. Po roku 1989 sa o svoj majetok prihlásili v rámci cirkevných reštitúcií.
Budovy kostola i kláštora boli v uplynulých storočiach niekoľkokrát prestavované a rozširované. Komplex Františkánskeho kláštora dnes pozostáva z kláštornej budovy (je využívaná čiastočne pre komerčné účely, okresný archív a základnú umeleckú školu), kostola, tzv. rajského dvora (kde bola v nedávnej dobe rekonštruovaná studňa) a veľkej záhrady.
Od roku 1993 sa uskutočnila náročná rekonštrukcia priestoru lode kostola. Pri tejto
príležitosti tu bola nájdená kamenná doska s neskorogotickým textom – najstarším zachovaným nápisom v Skalici z roku 1488 (v súčasnosti sa nachádza pri vstupe do kostola). V rámci projektu Imagine action v roku 1999 boli rekonštruované priestory bývalých hospodárskych budov františkánov a vytvorená Vinotéka u františkánov. V priebehu rokov 2003–2005 mesto financovalo rozsiahlu rekonštrukciu fasád a interiérov kláštora i vonkajších priestorov – rajského nádvoria, veľkej záhrady a nádvoria pred vinotékou.
Vytvoril sa tak jedinečný priestor pre konanie kultúrnych a spoločenských podujatí – väčšieho rozsahu vo veľkej záhrade, kde bolo inštalované nové pódium, na nádvorí vinotéky pre menšie podujatia, v Galérii u františkánov, ktorá vznikla úpravou krížových chodieb, či v koncertnej sieni kláštora, ktorá bola novovytvorená adaptáciou priestorov bývalej františkánskej jedálne. Tento rozsiahly multifunkčný priestor poslúžil už na desiatky podujatí, z ktorých najväčšími boli Skalické dni, Trdlofest, Music fest.

Farský kostol sv. Michala Archaniela a veža kostola
S jeho výstavbou sa začalo pravdepodobne po roku 1372, ale nie je vylúčené, že na základoch staršej stavby. Pôvodne jednoloďový kostol bol v období neskorej gotiky (1450–1470) prestavaný na trojloďovú baziliku. Kostol viackrát vyhorel, bol prestavovaný a opravovaný.
Pôvodnú stavbu doplnila charakteristická mohutná veža s neskororenesančnou arkádou, bočné lode zaklenuli barokovými krížovými klenbami a hlavnú loď valenými klenbami a lunetami. Bohatý interiér, oltárna architektúra a výzdoba pochádza prevažne zo 17. a 18. storočia. Oltárny obraz je od viedenského maliara Františka Antona Maulbertscha. V kostole pozornosť upútajú svojou drevorezbou lavice z prvej polovice 18. storočia, dve intarzované spovednice, secesný luster, 9 bočných cechových oltárov. Kostol je dominantou netradičného trojuholníkového námestia.

Jezuitský kostol sv. Františka Xaverského
Jezuiti prišli do Skalice začiatkom 60. rokov 17. storočia. Svoj kostol a kláštor si postavili v rokoch 1693–1724 a pôsobili tu až do zlikvidovania rehole v roku 1773. Koncom 18. storočia kostol spolu s kláštorom prevzali paulíni, ktorí ho užívali len krátko a po ich odchode bol opustený. Z umelecky hodnotnej výzdoby kostola sa zachovala architektúra a štuková výzdoba hlavného oltára, časť fresiek v bočnej kaplnke Panny Márie, kde sa nachádza vchod do krýpt a oltárny obraz (v nedávnej dobe bol reštaurovaný; patrí k najväčším na Slovensku). Zvláštnosťou kostola je vynikajúca akustika jeho interiéru.
V roku 2011 prešiel komplexnou rekonštrukciou a dnes je dominantou kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu v Skalici.

Evanjelický kostol
Tolerančný klasicistický kostol s prvkami neskorého baroka bol postavený v rokoch 1796–1797. V roku 1938 bola k nemu pristavená veža podľa projektu arch. D. Jurkoviča s nápisom „Pamiatke Komenského 1650“ (rok jeho pobytu v Skalici). Interiér kostola má klasicistickú drevenú výzdobu.

Dom kultúry
Secesná budova tzv. Slovenského domu patrí medzi najzaujímavejšie stavby v meste. Dodnes sa zachovala v pôvodnom stave. Pri zrode myšlienky jeho výstavby stál skalický rodák, lekár, národovec MUDr. Pavel Blaho. Projekt spracoval národný umelec architekt Dušan Jurkovič, ktorý sa inšpiroval ľudovým staviteľstvom. „Kruh“ bol slávnostne otvorený
v r. 1905. Charakter fasády dopĺňa mozaiková dekorácia s motívmi kresieb od Mikoláša Aleša.
Steny a oponu veľkej divadelnej sály zdobia maľby s figurálnou tematikou od Jozefa Úprku a Antoša Frolku. Dodnes sa tu sústreďuje kultúrny život. V časti prvého poschodia sa nachádza stála expozícia Záhorského múzea a galéria Júliusa Koreszku.

Mlyn bratov Pilárikových
Mlynov bolo v Skalici vždy veľa. Jeden z vodných mlynov kúpili v 20-tych rokoch 20. storočia bratia Pilárikovci. Starý mlyn bol zbúraný a nový moderný trojposchodový na elektrický pohon bol postavený v rekordne krátkom čase. Mlyn bol definitívne zatvorený roku 1962. Mesto Skalica sa rozhodlo mlyn kúpiť. Pamiatka bola kompletne vyčistená, opravená časť náhonu, inštalovaná expozícia poľnohospodárskeho náradia a strojov a od roku 2005 sprístupnená verejnosti. Popri množstve sakrálnych pamiatok v Skalici je mlyn ukážkou technickej pamiatky s unikátne kompaktne a veľmi dobre zachovaným zariadením.

Ľadovňa
Ľadovňa sa v minulosti používala na uschovanie potravín. Ľad do ľadovní sa na psích záprahoch zvážal z priľahlých vodných plôch. Komplex mestských ľadovní a pivníc patrí k významným a atraktívnym dokladom novovekých dejín skalického mestského hospodárstva a je vzácnou technickou pamiatkou.

Kostol Najsvätejšej Trojice a kláštor milosrdných bratov
V polovici 17. storočia bol na Potočnej ulici vybudovaný pôvodne evanjelický kostol, ktorý ešte v tom istom storočí prešiel do rúk rádu jezuitov. V roku 1700 ho osídlili karmelitáni, ktorí postavili kláštor a založili lekáreň (1711).
Karmelitánov po zlikvidovaní ich rehole koncom 18. storočia vystriedali milosrdní bratia. Kláštor v minulosti slúžil ako lazaret, sanatórium a tiež školským potrebám. Milosrdní bratia tu pôsobili až do roku 1950. Ošetrovali chorých a opustených, vo svojej lekárni poskytovali chorým lieky. Ich obetavé služby boli cenné hlavne v období vojen a epidémií.
Za posledné roky získala Skalica veľa významných ocenení v oblasti architektúry.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a nadácia SPP udelila cenu Fénix kultúrna pamiatka roka 2011 za komplexnú obnovu a reštaurovanie mobiliáru Jezuitského kostola Skalici.
Združenie historických miest a obcí Slovenska udelilo Skalici cenu za najlepšie výsledky pri záchrane historického prostredia miest a obcí SR za obdobie rokov 2000–2007.
Cenu Fénix získala Skalica aj v roku 2009 za obnovu verejných priestranstiev v pamiatkovej zóne mesta.
Mesto Skalica získalo aj ďalšie hodnotné ocenenie – Stavba roku 1995 za prístavbu mestskej radnice.