Ikony v slovenskej architektúre
Svet je bohatý na mnohé ikonické stavby, Eiffelova veža, dom nad vodopádom, Centre Pompidou, Arch v La Defense až po operu v Sydney či dubajskú vežu Bury Khalifa. Otázka či má Slovensko tiež ikonické architektúry sa mi zdala veľmi zaujímavá.
Položil som si otázku čo je to vlastne ikonické dielo, ako sa stala a prečo ikonou vo svojom prostredí. A začal som hľadať odpovede.
Originalita a výnimočnosť tvaru, nadčasovosť, jedinečnosť konštrukcie, progres architektonickej filozofie ale aj šokujúci kontrast, tektonika postavená na hlavu, lámanie zaužívaných spôsobov, to všetko spôsobuje, že dielo vzbudzuje pozornosť, nielen architektov, médií ale i širšej verejnosti.
Slovenská architektúra nesporne takéto stavby má. Vzbudili pozornosť pri svojom vzniku a vzbudzujú pozornosť dodnes. Piešťanský
Kolonádový most E. Belluša, pamätník SNP v Banskej Bystrici, Behrensova synagóga v Žiline, most SNP v Bratislave, ale aj Jurkovičov Spolkový dom v Skalici. To sú len niektoré z ikon 20. storočia. V histórií by sme mohli nájsť mnohé ďalšie. Ak dnes hovoríme o ikonách je to aj preto, že súčasnosť prvých rokov 21. stor. na Slovensku žiadne ikony nepriniesla. Zväčša je to iba priemernosť, chýba odvaha architektov, inžinierov ale i politikov zo štátnej, komunálnej sféry.
O to viac si cením, že Architecture Week Praha venuje téme pozornosť. Súčasná svetová architektúra má viacero ikonických stavieb, ktoré sú inšpirujúce svojou odvahou, progresom i estetikou. Netreba ich napodobňovať. Treba sa z nich učiť. Začína to ich poznaním. V tom vidím zmysel tohtoročnej výstavy Architecture Week Praha.